Organizovať petíciu je zábava.

Autor: Stanislav Žiačik | 31.7.2007 o 5:19 | Karma článku: 3,52 | Prečítané:  970x

Mám za sebou tri týždne organizovania petície a musím povedať, že je to pomerne zábava. Prvá vec, s ktorou som sa musel vysporiadať je vlastný strach, alebo skôr opatrnosť. Prečo by som mal do toho ísť, prečo by som mal organizovať nejakú petíciu? Chodiť po ľuďoch, alebo nebodaj sa postaviť niekde na námestie a zbierať podpisy? Na pochybovačné otázky, prídu jednoduché odpovede: A prečo nie. Prečo to neskúsiť, čo mi to vezme, ak sa do toho dám? A spravíte prvý krok, nalepíte niečo na vchod a začínate mať pocit, že už ste v lavíne a nemôžete len tak ľahko vystúpiť.

Druhá nová skúsenosť je komunikácia. Za pár dní navštívite oveľa viac susedov, ako ste doteraz v živote navštívili. Zistíte, že nespokojnosť, ktorú ste tušili a cítili, a ktorú ste dali do petície, zdieľa veľa ľudí. Len nemajú čas, chuť, nevedia ako, alebo ich to jednoducho nenapadlo. Zistíte, že váš jednoduchý spravodlivý cieľ má aj neprajníkov – ľudí, ktorí myslia inak a ktorí nechcú aby sa vôbec nejaký park budoval. A zistíte, že všetci už podpísali toľko petícií, že už absolútne neveria, že sa dá vôbec niečo spraviť.

Ďalší poznatok sú novinári. Viete, že ich potrebujete a teraz nechcete žiadne PR o firme, alebo o sebe. Chcete len, aby Váš pohľad na svet pochopili a písali o možnom parku tak, ako by ste chceli. Novinári však vedia, že je to takmer zbytočné. Koľko petícií v Bratislave bolo, koľko z nich bolo na Dlhých Dieloch a ktorá sa podarila? Vedia svoje – volení zástupcovia ľudu - poslanci nechcú, alebo nevedia, alebo nemôžu, alebo nesmú počúvať hlas ľudu. Vox populi vox dei? Kdeže. Na Slovensku platí oveľa pragmatickejšie porekadlo: sľúbiť nie je dať! Vedia to poslanci, vedia to politici, vedia to politické strany, vedia to manažéri, vedia to novinári a vieme to aj my. A učíme tomu naše deti, a učíme to aj seba. Sľúbiť nie je dať.

Má teda zmysel organizovať petície? Ja tvrdím, že áno; určite áno. Aj najpevnejšia skala vie puknúť pod sústavnými kvapkami. Len komunikáciou sa môžu vymeniť názory a len výmenou názorov sa môžete obohatiť. A viera v zmenu predsa stála za každou významnou historickou udalosťou. Možno sú šance malé, ale prečo to neskúsiť? Organizovať petíciu je zábava. Je to ako vzrušujúca spoločenská hra, dokonca by som povedal, že stratégia. Dúfam, že nepodľahneme sklamaniu, ak sa prvá petícia nevydarí. Možno tá ďalšia už výjde.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Ešte v marci robil v obleku kliky. Železná vôľa urobila z Jana Třísku Američana

Legendárny herec z Obecnej školy sa už v Česku necítil doma.

ŠPORT

Expert: Sagan je ako rocková hviezda cyklistiky

MS môže pokojne vyhrať aj sedemkrát, myslí si.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.


Už ste čítali?